Description
Entry for ´s
*JUDING!!!*Azol'Amath Carnival 2017Show is closed now, judging in progress.
AAC - CZ/SK preklad
HEY HEY HEEEEEYYYYY!!! Round 2 of azol amath carnival!
We will focus on horse show off!
Opened for all equine breeds!
But primary for NAGIAN UNICORNS!
Basic info:
All horses (f riden) must be older than 2 years. Younger can be on lead to main show.
Riders must be older 15 years.
This is efford and creativity based competition.
You can wear WHATEVER you want, no rules about this.
Your horse can have ANY tack you please. Even non, if you want.
You have a horse with Special powers? BRING IT! Shine, be epic!
Number of horses is not limited. But be realistic, so you will do all in time
Horse name: Bettania
Horse´ age: unknown (more than 10 years)
Breed: nagian unicorn
Handler: Lasair Oichem
Handler´s age: very much (some thousands)
Stable: DragonHillCastle Stables
Class entering: Halter
Story: (SK)
„Moja pani!“
Jenova sa otočila za hlasom ktorý ju volal. „Lasair,“ usmiala sa keď zbadala pôvodcu. „Vravela som ti, že ma nemusíš oslovovať titulom.“
Imasska sa na chvíľu zasekla. „Dobre, Jenova ...“ tiež sa usmiala, a potom sa zadívala na Caladana, ktorý poskakoval okolo Eärendel, ktorú kráľovná viedla.
„Zrejme si niečo chcela,“ dodala a pozrela sa na nízku ženu vedľa seba.
„Začula som ráno rozhovor s tou čiernovlasou elfkou, spomínala nejaký karneval ... zaujalo ma ako o tom hovorila. Musí to byť zaujímavé podujatie.“
„To áno. Nesmierne farebné a rôznorodé. Ale tento rok nikto nejde. Dievčatá čo boli minulý rok majú inú prácu, a nestíhajú to,“ objasnila jej to Jenova.
„Čo keby som išla ja?“
Jenova sa na Lasair otočila a prekvapene zdvihla obočie.
„Viem že na tých oslavách preferujú nagianských jednorožcov ... a ja som jedného dostala prednedávnom na starosť. Tú čiernu hlbinnú kobylu. Rozumiem si s ňou.“
Kráľovná naklonila hlavu v zamyslení. „No ... nie je naša povinnosť sa karnevalu v Azol Amathe zúčastniť. Ale ak to chceš, máš moje požehnanie.“
„Dobre. Výborne ... a teraz čo?“
„To sa pýtaš mňa?“ zasmiala sa Jenova. Keď ale videla Lasairin výraz, dodala: „Choď za Enyxeé. Ona to bude vedieť povedať.“
Lasair sa rýchlo poďakovala a odbehla. Len čo vošla do hradu, uvedomila si, že nevie, kde má elfku hľadať. Skúsila rozmýšľať. Čo vlastne robí? S liekmi, ak si dobre pamätala. Takže, prvá zastávka bude lekáreň. Skúšala sa rozpamätať, lebo hrad mal dve – jednu pri nemocnici, ale tá slúžila najmä pacientom a lekárom v nej; a druhú pri laboratóriách, kam chodili obyvatelia hradu po bežné lieky a kde lekárnici skúmali v pridružených laboratóriách. Vykročila tam. Ako kráčala hradnými chodbami, napadlo ju že mohla ísť vonkajškom, bolo by to rýchlejšie. Stále sa tu ešte nevyznala tak dobre, ten hrad je taký veľký!
Napokon dorazila, a mala šťastie, že zrovna natrafila na osobu ktorú hľadala – zrovna bola na odchode.
„Ehm .. lady Enyxeé?“ oslovila ju neisto. Elfka sa otočila a venovala jej jemný úsmev.
„Áno?!“
Lasair jej vysvetlila, o čo by ju chcela požiadať, a Enyxeé sa toho hneď s nadšením chytila.
„Super! Jasné, všetko ti poviem. Aj šaty ti pomôžem navrhnúť. Poď, pozrieme sa na tvojho nagiana!“ Zdrapla Lasair za ruku a ťahala ju do stajne, kde sa kobyla cez deň najčastejšie zdržiavala. „Oooo, tá je z hlbinnej línie!“ nadchla sa elfka, keď Lasair vyviedla kobylu z jej špeciálneho boxu.
„Už viem presne aké šaty budeš mať, a obe budete žiariť,“ povedala s nadšením elfka, keď sa tak dívala na Lasair a Bettaniu.
„Aké?“ zaujímala sa nízka žena.
„Využijeme exotickosť vás oboch,“ dodala Enyxeé.
***
Tentoraz bol Lasairin dojem z Colderry úplne iný ako na Apollonských pretekoch – z portálu vyšli na pláži. Príjemná zmena. Bol večer a slnko sa už dotýkalo horizontu. Dívala sa na vcelku pokojné more a užívala si šum vĺn. Bettania, navlečená v ochrannom plášti a maske, tiež vyzerala celkom spokojná.
Pobrali sa do usadlosti, kde Bettaniu ustajnili a Lasair sa zložila v izbe. Zajtra to vypukne.
***
Stmievalo sa a čakali kým sa dostanú na radu – až keď lsnko zapadne úplne. Lasair si znova prezrela šaty, ktoré vytvorili spoločne s Enyxeé. Vyjadrovali Lasairin štýl odievania a Bettynu príslušnosť k lophiifosom. Zo začiatku sa jej tak nevideli, ale teraz, keď ich mala oblečené, jej pripadali strujúce. Betty moc neskrášlili, jej výnimočný zjav hovoril sám za seba, len ho doplnili retiazkami, a ktorých mala aj ohlávku.
„Tak ideme na to,“ povedala Lasair keď sa konečne zotmelo.