HOME | DD

Description

For Battle with Demons . (Happening after Wound that never healed. )

Story (EN):
The calm before the storm.The morning was unusually cold. Erlend was standing in front of captain’s tent and for a long time looked into papers which he got from Rolfe. Elgar in full armor stood near him daydreaming. Luc Thomas, my new name, who would think, I would be playing in a show one day. Another soldier left the tent and a voice called: „Next!” Erlend went in. At the table full of parchments sat thin gray-haired man, clothed in simple grey-brown clothing, he resembled monk. „Papers!” he called with a powerful voice, not even raising his head from the table. Erlend pot his papers under his nose. The man took a quick look at them and grabbed another paper from next pile of documents giving it to Erlend and shouted: „Next!”
Erlend left the tent looking down at what he got. Colonel Orrin Jasnal, light cavalry, he thought observing rows of tents. Leading Elgar he went the way to the well-known stench of stables. Flag, with the symbol of the sword,

Príbeh (časť RP s Efirende :

Napriek jasnej oblohe bolo ráno neobyčajne chladné. Erlend postával pred stanom kapitána a už hodnú chvíľu zazeral na papiere, ktoré dostal od Rolfeho. Elgar v plnej zbroji stál len pár metrov ďalej a podriemkaval. Luc Thomas, moje nové meno, koho by napadlo, že budem musieť jedného dňa hrať divadlo. Zo stanu, ktorý práve opustil ďalší vojak sa ozval hlas: „Ďalší!“ Erlend vošiel. Za stolom plným pergamenov sedel tenký mužík so šedivou hlavou, odetý v jednoduchom sivo-hnedom odeve pripomínal mnícha. „Papiere!“ zvolal mocným hlasom bez toho, aby zodvihol pohľad od stola. Erlend mu zasunul papiere pod nos. Mužík si ich v rýchlosti prezrel, vytiahol papiere z druhej kopy a niečo na ne naškrabal, v rýchlosti ich podal späť Erlendovi a zvolal: „Ďalší!“
Erlend opustil stan pozerajúc sa na ďalší papier. Plukovník Orrin Jasnal, ľahká kavaléria, prečítal si a rozhliadol sa po radoch stanov. Vzal Elgara za uzdu a viedol ho za starým známym puchom stajní. Nad táborom viala vlajka divízie zobrazujúca meč. „Ďalší nováčik?“ začul posmešné odfrknutie a chechtanie vychádzajúce zo stanu po jeho pravici. Nasledovalo hrobové ticho, ako okolo vchodu previedol Elgara. Žrebcov chladný pohľad dával jasne najavo, čo si o jeho poznámke myslí.
***
M: Erlend sa predral pomedzi zmesku vojakov a koní mieriac k najväčšiemu stanu uprostred tábora. Pred stanom stál stôl a na ňom kameňmi zaťažené kôpky papierov. Muž sa naňho unavene pozrel a povzdychol si bez slova načahujúc ruku. Erlend mu odovzdal papiere. „Tretí rad, siedmy stan, rovno pri pastvinách,“ ukázal mu prstom smer. Erlend prikývol a vykročil. Z veľkého stanu začul zvýšené hlasy, jeden z nich sa rýchlo približoval. Elgar znervóznel, tvrdohlavo zastavil rovno v ceste osoby, ktorá práve vyletela zo stanu. Muž s blonďavou hlavou si žrebca nevšimol, nakoľko bol pohrúžený do svojich myšlienok a neustále si čosi mrmlal pod nos. Nasledovala zrážka, žrebec sa vytrhol Erlendovi z rúk, pri cúvaní vrazil do stola s papiermi a prevrhol ho, ozvali sa nadávky, čo koňa ešte viac vystresovalo, a nebyť Erlenda, ktorý k nemu priskočil, jeho šantenie by iste neskončilo. Muža vstávajúceho zo zeme spoznal na prvý pohľad, videl ho veľmi dávno a z veľkej diaľky. „Prepáčte plukovník,“ ospravedlnil sa zápasiac s tancujúcim žrebcom.
E: "V pohode. Všetci sme nervózni," okomentoval správanie vystresovaného koňa a oprašoval si tabard. Pozrel sa na muža, čo stál pred ním. "Vy ste jeden z tých nových, zaradených ku mne?"
M: "Áno, to som," odvetil namrzene. Situácie ako táto sa mu stávali v poslednej dobe častejšie, než by si prial, mal pocit, že rola nováčika nebola už len hra, ale skutočnosť. "Som Er... Luc Thomas, pane," dodal v rýchlosti.
E: "Jasné spomínam si. Boli ste aj na výcviku. Musím uznať, že na nováčika vám to išlo veľmi dobre," povedal Orrin a zamieril k svojmu koňovi. Vzal oťaže a mieril k zhromaždisku ľahkej kavalérie. Kývol na Luca, nech ide s ním.
M: Erlend - vlastne už Luc - ho nasledoval. "Ďakujem pane," kývol hlavou a nasledoval ho. 'Na nováčika dobré, na veterána k ničomu,' pomyslel si a v hlave sa mu opäť objavili obrazy z výcvikového kempu. Snažil sa tváriť neutrálne, počúvať príkazy a zo všetkého najviac mlčať. Jedno mu bolo jasné, že nie je žiadny herec a ľahko by sa mohol prekecnúť, nakoniec, bol patrične hrdý na to, kým bol a čo už zažil. Zvedavosť a príležitosť mu nedali nespýtať sa: "Prepáčte pane, že sa pýtam, ale aká je situácia? Vie sa už, proti čomu ideme?"
E: "Aspoň zhruba vieme. Celé regimenty démonov. Kopa z vyšších kást. A tiež mnoho odpadlíkov a zbehov. A niečo, čo tú bandu celú riadi. Draci si myslia, že sa jedná o nejaký posledný pokus o odpor - nazhromaždili skoro všetkých démonov, čo odmietajú prijať nový rád. Ich problém, budú zničení. Horšie je, že to zrejme nebude ľahký boj." Na chvíľu sa odmlčal. "Presnejšie informácie dostaneme až na vojnovej rade pri Vežiach."
M: "Chápem," obzrel sa na rady stanov a uvedomil si, že mnoho z tých, ktorý sa teraz ukrývajú pod plátenými strieškami, sa už nikdy nevráti späť. Tá myšlienka ho akosi vydesila a v jeho pravom ramene sa ozvalo nepríjemné bodnutie. Zároveň pocítil nával nenávisti a odhodlanie, ktoré mu už bolo takmer cudzie. Na okamih sa mu na tvári objavil fanatický výraz, charakteristický pre jedinca posadnutého pomstou. "Ľahký možno nebude, no verím v to, že zvíťazíme, musíme," prehlásil rozhodne zabúdajúc na svoju rolu obyčajného pokorného vojačika.
E: "Isteže zvládneme," okomentoval to Orrin s úsmevom. "Páči sa mi vaše nadšenie. Dúfam, že tento náš prvý spoločný boj nebude aj posledným." Potom mu kývol. "Nájdite si miesto niekde tam," ukázal mu smer, kde stáli menšie stany vojakov a ohrada s koňmi. "Ste pridelení s strednému krídlu, blízko mňa. Máme asi 3 dni, kým vytiahneme. Možno ani toľko. Veľa šťastia."
M: Erlend sa prebral a nemo prikývol, vnímajúc Orrina už len mizivo. Zazeral do diaľky na osobu, ktorá ho uprene sledovala a z jej úškrnu, ktorý mu bol dobre známi, vyčítal, že je čas sa rýchlo vytratiť. Bez slova a rázne vykročil smerom, kam mu plukovník ukázal.
***
"Erlend? Si to ty?" ozvalo sa za ním tak nahlas, až ho zamrazilo. "Pri bohoch! Si to ty! A ja som veril v to, že si už dávno otrčil kopytá, a Elgar, o tebe som si to nemyslel," vyškieral sa o hlavu nižší mužík s tmavými pačesmi a riedkymi fúzikmi, ktoré pôsobili dojmom, akoby mu vyrašili len cez noc.
„Galén Aberca, to ma podrž, povedal by som, že to ty už dávno ležíš pod hlinenou perinou!“ pousmial sa Erlend.
Gelén sa zachechtal a pokrútil hlavou: „Ách, úplne som zabudol, že nevieš vôbec vtipkovať. Čo ťa sem prináša? Naposledy čo som o tebe počul bolo... no dávno. Počul som rôzne veci, ale keď ťa tu teraz vidím, verím, že to boli všetko len reči.“ zahľadel sa na Erlenda seriózne, no odpoveďou mu bolo ticho.
„Takže je to pravda,“ zamračil sa Galén. „Načo si sa vrátil? Ani nehovor, z lásky k domovine?“ pokračoval mužík ostro no Erlend ho zastavil. „Ušetri ma týchto rečí, pamätám si, ako som ťa odhováral od toho, aby si nezbehol ty sám!“
Chvíľu na seba zazerali až Galén zhlboka vydýchol. „Pravda, kto som, aby som ťa súdil, ale ako to, že si tu? Nikoho to netrápilo?“ vyzvedal.
„Je to zložité,“ začal Erenlend no po chvíľke dodal: „Rolfe ma sem dostal.“
„Á, starý lišiak,“ zaškeril sa Galén. „Tak teda vítaj, pripojíš sa k nám?“ ukázal na skupinku vojakov, ktorý pôsobili až príliš veselo.
„Neskôr, možno,“ prikývol Erlend.
Zaviedol Elgara ku stanu, ktorý mu bol pridelený, zložil z neho zbroj a batožinu a vypustil ho do ohrady medzi ostatné kone. Chvíľu zamyslene hľadel na obzor až napokon nasledoval Elgara na pastvinu, na zábavu nemal náladu.

Description

For Battle with Demons . (Happening after Wound that never healed. )

Story (EN):
The calm before the storm.The morning was unusually cold. Erlend was standing in front of captain’s tent and for a long time looked into papers which he got from Rolfe. Elgar in full armor stood near him daydreaming. Luc Thomas, my new name, who would think, I would be playing in a show one day. Another soldier left the tent and a voice called: „Next!” Erlend went in. At the table full of parchments sat thin gray-haired man, clothed in simple grey-brown clothing, he resembled monk. „Papers!” he called with a powerful voice, not even raising his head from the table. Erlend pot his papers under his nose. The man took a quick look at them and grabbed another paper from next pile of documents giving it to Erlend and shouted: „Next!”
Erlend left the tent looking down at what he got. Colonel Orrin Jasnal, light cavalry, he thought observing rows of tents. Leading Elgar he went the way to the well-known stench of stables. Flag, with the symbol of the sword,

Príbeh (časť RP s Efirende :

Napriek jasnej oblohe bolo ráno neobyčajne chladné. Erlend postával pred stanom kapitána a už hodnú chvíľu zazeral na papiere, ktoré dostal od Rolfeho. Elgar v plnej zbroji stál len pár metrov ďalej a podriemkaval. Luc Thomas, moje nové meno, koho by napadlo, že budem musieť jedného dňa hrať divadlo. Zo stanu, ktorý práve opustil ďalší vojak sa ozval hlas: „Ďalší!“ Erlend vošiel. Za stolom plným pergamenov sedel tenký mužík so šedivou hlavou, odetý v jednoduchom sivo-hnedom odeve pripomínal mnícha. „Papiere!“ zvolal mocným hlasom bez toho, aby zodvihol pohľad od stola. Erlend mu zasunul papiere pod nos. Mužík si ich v rýchlosti prezrel, vytiahol papiere z druhej kopy a niečo na ne naškrabal, v rýchlosti ich podal späť Erlendovi a zvolal: „Ďalší!“
Erlend opustil stan pozerajúc sa na ďalší papier. Plukovník Orrin Jasnal, ľahká kavaléria, prečítal si a rozhliadol sa po radoch stanov. Vzal Elgara za uzdu a viedol ho za starým známym puchom stajní. Nad táborom viala vlajka divízie zobrazujúca meč. „Ďalší nováčik?“ začul posmešné odfrknutie a chechtanie vychádzajúce zo stanu po jeho pravici. Nasledovalo hrobové ticho, ako okolo vchodu previedol Elgara. Žrebcov chladný pohľad dával jasne najavo, čo si o jeho poznámke myslí.
***
M: Erlend sa predral pomedzi zmesku vojakov a koní mieriac k najväčšiemu stanu uprostred tábora. Pred stanom stál stôl a na ňom kameňmi zaťažené kôpky papierov. Muž sa naňho unavene pozrel a povzdychol si bez slova načahujúc ruku. Erlend mu odovzdal papiere. „Tretí rad, siedmy stan, rovno pri pastvinách,“ ukázal mu prstom smer. Erlend prikývol a vykročil. Z veľkého stanu začul zvýšené hlasy, jeden z nich sa rýchlo približoval. Elgar znervóznel, tvrdohlavo zastavil rovno v ceste osoby, ktorá práve vyletela zo stanu. Muž s blonďavou hlavou si žrebca nevšimol, nakoľko bol pohrúžený do svojich myšlienok a neustále si čosi mrmlal pod nos. Nasledovala zrážka, žrebec sa vytrhol Erlendovi z rúk, pri cúvaní vrazil do stola s papiermi a prevrhol ho, ozvali sa nadávky, čo koňa ešte viac vystresovalo, a nebyť Erlenda, ktorý k nemu priskočil, jeho šantenie by iste neskončilo. Muža vstávajúceho zo zeme spoznal na prvý pohľad, videl ho veľmi dávno a z veľkej diaľky. „Prepáčte plukovník,“ ospravedlnil sa zápasiac s tancujúcim žrebcom.
E: "V pohode. Všetci sme nervózni," okomentoval správanie vystresovaného koňa a oprašoval si tabard. Pozrel sa na muža, čo stál pred ním. "Vy ste jeden z tých nových, zaradených ku mne?"
M: "Áno, to som," odvetil namrzene. Situácie ako táto sa mu stávali v poslednej dobe častejšie, než by si prial, mal pocit, že rola nováčika nebola už len hra, ale skutočnosť. "Som Er... Luc Thomas, pane," dodal v rýchlosti.
E: "Jasné spomínam si. Boli ste aj na výcviku. Musím uznať, že na nováčika vám to išlo veľmi dobre," povedal Orrin a zamieril k svojmu koňovi. Vzal oťaže a mieril k zhromaždisku ľahkej kavalérie. Kývol na Luca, nech ide s ním.
M: Erlend - vlastne už Luc - ho nasledoval. "Ďakujem pane," kývol hlavou a nasledoval ho. 'Na nováčika dobré, na veterána k ničomu,' pomyslel si a v hlave sa mu opäť objavili obrazy z výcvikového kempu. Snažil sa tváriť neutrálne, počúvať príkazy a zo všetkého najviac mlčať. Jedno mu bolo jasné, že nie je žiadny herec a ľahko by sa mohol prekecnúť, nakoniec, bol patrične hrdý na to, kým bol a čo už zažil. Zvedavosť a príležitosť mu nedali nespýtať sa: "Prepáčte pane, že sa pýtam, ale aká je situácia? Vie sa už, proti čomu ideme?"
E: "Aspoň zhruba vieme. Celé regimenty démonov. Kopa z vyšších kást. A tiež mnoho odpadlíkov a zbehov. A niečo, čo tú bandu celú riadi. Draci si myslia, že sa jedná o nejaký posledný pokus o odpor - nazhromaždili skoro všetkých démonov, čo odmietajú prijať nový rád. Ich problém, budú zničení. Horšie je, že to zrejme nebude ľahký boj." Na chvíľu sa odmlčal. "Presnejšie informácie dostaneme až na vojnovej rade pri Vežiach."
M: "Chápem," obzrel sa na rady stanov a uvedomil si, že mnoho z tých, ktorý sa teraz ukrývajú pod plátenými strieškami, sa už nikdy nevráti späť. Tá myšlienka ho akosi vydesila a v jeho pravom ramene sa ozvalo nepríjemné bodnutie. Zároveň pocítil nával nenávisti a odhodlanie, ktoré mu už bolo takmer cudzie. Na okamih sa mu na tvári objavil fanatický výraz, charakteristický pre jedinca posadnutého pomstou. "Ľahký možno nebude, no verím v to, že zvíťazíme, musíme," prehlásil rozhodne zabúdajúc na svoju rolu obyčajného pokorného vojačika.
E: "Isteže zvládneme," okomentoval to Orrin s úsmevom. "Páči sa mi vaše nadšenie. Dúfam, že tento náš prvý spoločný boj nebude aj posledným." Potom mu kývol. "Nájdite si miesto niekde tam," ukázal mu smer, kde stáli menšie stany vojakov a ohrada s koňmi. "Ste pridelení s strednému krídlu, blízko mňa. Máme asi 3 dni, kým vytiahneme. Možno ani toľko. Veľa šťastia."
M: Erlend sa prebral a nemo prikývol, vnímajúc Orrina už len mizivo. Zazeral do diaľky na osobu, ktorá ho uprene sledovala a z jej úškrnu, ktorý mu bol dobre známi, vyčítal, že je čas sa rýchlo vytratiť. Bez slova a rázne vykročil smerom, kam mu plukovník ukázal.
***
"Erlend? Si to ty?" ozvalo sa za ním tak nahlas, až ho zamrazilo. "Pri bohoch! Si to ty! A ja som veril v to, že si už dávno otrčil kopytá, a Elgar, o tebe som si to nemyslel," vyškieral sa o hlavu nižší mužík s tmavými pačesmi a riedkymi fúzikmi, ktoré pôsobili dojmom, akoby mu vyrašili len cez noc.
„Galén Aberca, to ma podrž, povedal by som, že to ty už dávno ležíš pod hlinenou perinou!“ pousmial sa Erlend.
Gelén sa zachechtal a pokrútil hlavou: „Ách, úplne som zabudol, že nevieš vôbec vtipkovať. Čo ťa sem prináša? Naposledy čo som o tebe počul bolo... no dávno. Počul som rôzne veci, ale keď ťa tu teraz vidím, verím, že to boli všetko len reči.“ zahľadel sa na Erlenda seriózne, no odpoveďou mu bolo ticho.
„Takže je to pravda,“ zamračil sa Galén. „Načo si sa vrátil? Ani nehovor, z lásky k domovine?“ pokračoval mužík ostro no Erlend ho zastavil. „Ušetri ma týchto rečí, pamätám si, ako som ťa odhováral od toho, aby si nezbehol ty sám!“
Chvíľu na seba zazerali až Galén zhlboka vydýchol. „Pravda, kto som, aby som ťa súdil, ale ako to, že si tu? Nikoho to netrápilo?“ vyzvedal.
„Je to zložité,“ začal Erenlend no po chvíľke dodal: „Rolfe ma sem dostal.“
„Á, starý lišiak,“ zaškeril sa Galén. „Tak teda vítaj, pripojíš sa k nám?“ ukázal na skupinku vojakov, ktorý pôsobili až príliš veselo.
„Neskôr, možno,“ prikývol Erlend.
Zaviedol Elgara ku stanu, ktorý mu bol pridelený, zložil z neho zbroj a batožinu a vypustil ho do ohrady medzi ostatné kone. Chvíľu zamyslene hľadel na obzor až napokon nasledoval Elgara na pastvinu, na zábavu nemal náladu.